Už nechcem byť inou, chcem byť sama sebou. Nájsť podstatu seba. Tu, medzi ostatnými rybami. Plávam si v tomto akváriu a skúšam aké to je, keď zmením smer. Občas však nevládzem skúšať a zastanem.. Obzerám sa okolo seba a pýtam sa niekoho neexistujúceho, kde dočerta trčí ten môj ľudský anjel?!
Nech ma už konečne zoberie na svoje krídla, aby som mohla dýchať jeho vôňu, uvidieť všetky farby sveta z jeho chrbta, a potom mäkko zaspať počas letu..
•Keby si si Drahý Pán skôr uvedomil, že máš veľa priateľov, ktorí ťa majú naozaj radi, nemusel by si tak bezhlavo plávať za tými väčšími rybami a snažiť sa ich dobehnúť.•
Veď, keby sme boli všetci rovnakí, neboli by sme výnimoční.
Nemôžem mu však toho veľa vyčítať.. Veď mu len chýbala láska.
Plávame tu každý jeden iný...
Každý má svoju loďku...Hoc aj papierovú... Ale aj tak sa najprv musí naučiť ako sa na nej plaviť.
!Tak sa už nebojme vody!